Mám dovoleno publikovat porodní příběh lékařky gynekoložky...

Mám dovoleno publikovat porodní příběh lékařky gynekoložky Moniky Zimanové, kterou jsem měla možnost poznat v Krnovské porodnici v době kdy tam pracovala. Občas jsme se potkaly u porodu, když jsem tam doprovázela své klientky. Jako lékařka byla vždy velmi empatická... přála bych ženám potkávat v porodnicích víc takových pozitivně naladěných zdravotníků.?

Cesta na severnú Moravu stála zato… alebo ako prišiel Samko na svet …

S mamičkami, ktoré pri pôrode využívali hypnopôrodné relaxácie som sa prvýkrát stretla pri svojej práci lekárky na gyn.-por. odd. v Krnove v ČR, kde som nastúpila po skončení medicíny. Boli to pripravené maminky, pozitívne naladené, bez strachu z pôrodu a so záujmom rodiť čo najprirodzenejšie. Samozrejme nie všetkým vyšiel pôrod podľa predstáv, ale vo väčšine prípadov /aspoň podľa mojich skúseností/ išlo o pôrody s vyrovnanosťou a psychickou pohodou rodičky. Monika

Počas môjho tehotenstva som bola od prvých mesiacov rozhodnutá sa na pôrod pripraviť a mala som jasnú predstavu čo chcem a čo nie. 9 zázračných mesiacov prebiehalo úplne v poriadku a na príchod nášho synčeka sme sa nesmierne tešili. K záveru som sa rozhodla, že tým najsprávnejším miestom pre Samkov príchod bude práve moje bývalé pracovisko na severnej Morave. Prečo? Chcela som kľud, intimitu a v prípade, že všetko pôjde ako má –nechať pôrodu voľný priebeh.. možnosť nepretržitej prítomnosti partnera.. možnosť využiť k relaxácí vaňu, sprchu či fit loptu, ak to v danej situácii budem chcieť.. rodiť v polohe v akej mi bude najlepšie.. a bonding.. Na druhej strane pokiaľ by som sa v priebehu pôrodu rozhodla napr. pre epidurál, tak by s tým nebol problém a nebodaj v prípade nutnosti cisárskeho rezu by bola snaha o spinálnu anestéziu s bondingom na operačnej sále. Ani o jednej z týchto mojich povedzme požiadaviek som nemusela v podstate nikomu hovoriť, či o nich diskutovať ani písať slohové práce v podobe pôrodného plánu- nakoľko je to bežný prístup v prípade nekomplikovaného priebehu. A prirodzene – poznala som personál, priestor, systém, nič nebolo pre mňa nové- isto i vďaka tomu som bola v takej pohode.

Do Krnova sme pricestovali v utorok /deň po predpokladanom termíne/. Nasledujúce dni sme strávili návštevami, stretnutiami s priateľmi, prechádzkami a prirodzenými metódami vyvolania pôrodu?. Piatkové vyšetrenie bolo v poriadku, nález priaznivý. V prípade žeby som neporodila v priebehu víkendu, v pondelok /utorok by hrozila indukcia pôrodu, a tomu som sa chcela vyhnúť. Samkovi sme rodičovsky dohovárali nech už príde, že ho veľmi ľúbime a tešíme sa naňho, ale zároveň mu nechávame priestor, lebo on vie najlepšie kedy a ako sa má narodiť. V piatok o 21hod. som sa, ale rozhodla pre koktejl s ricínovým olejom. Mala som silný vnútorný pocit, že bábätko je pripravené a týmto sa moje telo vyčistí a pošťuchne ho na svet. Niečo po 01:00 som sa zobudila na toaletu- ricín zabral?. Od 02:00 h. nastúpili pravidelné sťahy každých 10 minút. Ostávala som v posteli – v kľude si ich predýchavala, počúvala hypnopôrodné relaxácie. Zaspať sa už nedalo. Od 03:00h. sa mi nedalo ležať ani na boku ani nijak, potrebovala som chodiť, pri sťahu sa predkláňať. Niekoľkokrát som bola v horúcej sprche. Okolo 04:30 h. už každých 7 minút. Takmer pri každom sťahu som sedela na záchode. Na moje fučanie sa zobudil partner. Vstal, pustil hudbu, objímali sme sa a pri každom sťahu som sa predkláňala a musela sa o niečo opierať. Povedzme, že do tohto času by sa dalo hovoriť o postupne sa zintenzivňujúcich tlakoch. Bola som rozhodnutá ísť okolo 6 h. do pôrodnice, aby som bola prijatá mojou lekárkou Renátkou, ktorá mala do 07 h. službu. Pri prijme som bola otvorená na 2 cm. Skvelá vec je, že pôrodnica dáva možnosť vopred si spísať na predtlačený formulár anamnézu a všetky potrebné údaje k príjmu. Po príchode sme len odovzdali papiere a nikto ma nezaťažoval zbytočnými otázkami a keď nejaká doplnková bola -odpovedal partner. My so Samkom sme boli vo vlastnom svete /vo svojej bubline/ sústredení len na seba. Vstupný ako i nasledujúce kardiotokografické záznamy som prestála, prehúpala. Akú polohu pri zázname zvolím, bolo len na mne. Nasledoval klystýr. Presun na apartmán, kde som strávila asi hodinu v polohe ľadového medveďa, na štyroch alebo na záchode- tak mi bolo najlepšie. Nasledoval presun na pôrodnú sálu, kde som pri zastretých žaluziách a relaxačnej hudbe strávila dve hodiny v horúcom kúpeli. Nikto nás nevyrušoval, nechodil okolo. Medzi kontrakciami som ležala na chrbte- bolo to úžasné ako voda nadľahčovala telo. Ako náhle prišiel sťah musela som sa otočiť na štyry a prespievať si ho- áa..áa..áa. Nenapadlo by ma, že také zvuky budem niekedy vydávať. Partner mi púšťal na kríže horúcu vodu, a to bol skvelý uľavujúci prostriedok. Odpúšťal, pripúšťal vodu, podával vodu na pitie. Bez jeho spoločnosti, veľkej podpory a asistencie si to neviem predstaviť. Všetci traja sme boli naladení na jednej vlne.

Kríza- prvá a jediná nastala práve po vyšetrení okolo 1O hod. s oznámením, že som otvorená na 3-4 cm /a ja som očakávala viac/. Tu nastal moment, že som prikývla na aplikáciu Novalginu. Nebyť tejto jednej včeličky do zadku, ktorá je asi i tak pri pôrode len placebom, bol by môj pôrod úplne prirodzený. Hneď nato nasledoval monitoring, pri ktorom si Samko rozhodol schrupnúť a záznam nebol ideálny. Sledovala som monitor, budila drobca.. a začala nad sebou premýšľať ako nad pacientom /našťastie toto moje vykoľajenie trvalo chvíľu a podarilo sa mi vrátiť späť do,,bubliny,,/, a to najmä vďaka partnerovi- objal ma, chválil aká som statočná, pustil relaxácie. Úprimne teraz som už pri kontrakciách nevnímala nič a už absolútne nie hlas z mp3. Lenže práve vďaka niekoľkomesačnému tréningu to bolo kdesi hlboko v mozgu, a tam to znelo. Vaňu som vymenila za fit loptu pod horúcou sprchou.. pár pohopsnutí a prišla šupa –bolesť, ktorá ma z fit lopty zrazila na kolená. Pocítila som ako sa posunula hlavička za súčasného lupnutia /ako keď si pukám prsty/. Zavolali sme sestru, vyšetrila, bolo to zrazu 6 cm, odtečená plodová voda. Sťahy sa mnohonásobne zintenzívnili, začínali tlaky na konečník, najlepšia poloha bola jednoznačne sedieť na záchode. Krátko nato 8 cm až lem. Hlavička stále viac tlačila a paradoxne práve tie obrovské tlaky a bolesti, ktoré znamenali, že sa blíži finále mi dodali novú energiu. Už nebola únava, ani teplo, zima, nič..už len obrovské odhodlanie, že keď sme to dotiahli až sem, tak teraz všetkým ukážeme ako sa rodia krásne bábätká. A začali sme skúšať polohy, v ktorých by som mohla rodiť. Pôrodná asistentka navrhla nech skúsim klasicky polosed na pôrodnom kresle, čo nato moje telo. Čo nato telo- to som nevedela, ale hlava bola jednoznačne nastavená, že takto v žiadnom- jedine, ak v nevyhnutnom prípade. Ale skúsila som- jeden sťah a razom som bola na štyroch. Nasledujúce už i s pritláčaním som strávila na kresle otočená na predkoleniach, lakťami a hlavou opretá o opierku. Bolo to oveľa prirodzenejšie, ale po pár minútach nastal diskomfort, a chcela som ísť na pôrodnú stoličku. Ešte som na nej nesedela a už som vedela, že to bude poloha v akej sa Samko narodí. Partner sedel za mnou, masíroval a tlačil mi do krížov. Medzi sťahmi som sa oňho doslova ovaľovala. A od tohto momentu som zužitkovala cvičenie s balónikom Aniball. Tlak mi bol známy, vedela som ako pritlačiť. Nahmatala som rukou prerezávajúcu sa hlavičku- neskutočný pocit. 6 hodín od príchodu do pôrodnice o 12:06 h. sa narodil náš anjelik?. Pôrodná asistentka mi podala to maličké mazľavučké a kričiace stvoreniatko. Pár minút sme ostávali spojení pupočnou šnúrou, kým ju ocko prestrihol. Nasledovala prvá spoločná rodinná foto, a potom so Samkom v náručí presun zo stoličky na pôrodné kreslo. Drobček mi spokojne ležkal na hrudníku, neplakal, a tak prebehla i jeho kontrola novorodeneckou sestričkou a ošetrenie pupočníka. Prvý pohľad z očí do očí sa nedá slovami opísať. Bola to nádherná, pre mňa priam mystická chvíľa. Myslím, že po polhodine prišla slabšia kontrakcia a s ňou pôrod placenty. To som už veľmi nevnímala, pretože sme sledovali tie prekrásne prirodzené deje ako si náš synček strká pästičky do úst a hľadá bradavku, vyplazuje jazýček.. Po priložení k prsníku energicky sal s prestávkami takmer celé dve hodiny. Po dvoch hodinách si Samka zobral ocko a išli sa spoločne poumývať, odvážiť, odmerať. Ja som /na moje počudovanie / bez problémov vstala, osprchovala sa. Zvládli sme to bez nástrihu a dokonca bez akéhokoľvek poranenia. Jednoznačne za to vďačím masážam hrádze, cvičeniam s aniball, pôrodnej stoličke so šikovnými a trpezlivými rukami pôrodnej asistentky Jiřky. Plná endorfínov som si na izbe vybalila pár vecí, a to už prišli za mnou i moje lásky.. a odvtedy sme boli stále spolu… Domov sme išli tretí popôrodný deň s úžasnými pocitmi.

Nie každá žena môže, chce a dokáže porodiť prirodzene. No pre nás to bola, tá najsprávnejšia cesta. Pôrod ako i 3 dni na oddelení boli pre nás nádherné a posilňujúce chvíle. Vďačím za to mnohým ľuďom, okolnostiam, ale bezpochyby i mojej príprave, ktorú zahŕňal okrem iného i hypnopôrod.

Monika, Marek a Samko

https://www.facebook.com/Centrum-aktivního-mateřství-Jana-Čurdová-138371226208759/ https://www.facebook.com/138371226208759/photos/a.635208956524981.1073741827.138371226208759/965087353537138/Mám dovoleno publikovat porodní příběh lékařky gynekoložky Moniky Zimanové, kterou jsem měla možnost poznat v Krnovské porodnici v době kdy tam pracovala. Občas jsme se potkaly u porodu, když jsem tam doprovázela své klientky. Jako lékařka byla vždy velmi empatická... přála bych ženám potkávat v porodnicích víc takových pozitivně naladěných zdravotníků.?

Cesta na severnú Moravu stála zato… alebo ako prišiel Samko na svet …

S mamičkami, ktoré pri pôrode využívali hypnopôrodné relaxácie som sa prvýkrát stretla pri svojej práci lekárky na gyn.-por. odd. v Krnove v ČR, kde som nastúpila po skončení medicíny. Boli to pripravené maminky, pozitívne naladené, bez strachu z pôrodu a so záujmom rodiť čo najprirodzenejšie. Samozrejme nie všetkým vyšiel pôrod podľa predstáv, ale vo väčšine prípadov /aspoň podľa mojich skúseností/ išlo o pôrody s vyrovnanosťou a psychickou pohodou rodičky. Monika

Počas môjho tehotenstva som bola od prvých mesiacov rozhodnutá sa na pôrod pripraviť a mala som jasnú predstavu čo chcem a čo nie. 9 zázračných mesiacov prebiehalo úplne v poriadku a na príchod nášho synčeka sme sa nesmierne tešili. K záveru som sa rozhodla, že tým najsprávnejším miestom pre Samkov príchod bude práve moje bývalé pracovisko na severnej Morave. Prečo? Chcela som kľud, intimitu a v prípade, že všetko pôjde ako má –nechať pôrodu voľný priebeh.. možnosť nepretržitej prítomnosti partnera.. možnosť využiť k relaxácí vaňu, sprchu či fit loptu, ak to v danej situácii budem chcieť.. rodiť v polohe v akej mi bude najlepšie.. a bonding.. Na druhej strane pokiaľ by som sa v priebehu pôrodu rozhodla napr. pre epidurál, tak by s tým nebol problém a nebodaj v prípade nutnosti cisárskeho rezu by bola snaha o spinálnu anestéziu s bondingom na operačnej sále. Ani o jednej z týchto mojich povedzme požiadaviek som nemusela v podstate nikomu hovoriť, či o nich diskutovať ani písať slohové práce v podobe pôrodného plánu- nakoľko je to bežný prístup v prípade nekomplikovaného priebehu. A prirodzene – poznala som personál, priestor, systém, nič nebolo pre mňa nové- isto i vďaka tomu som bola v takej pohode.

Do Krnova sme pricestovali v utorok /deň po predpokladanom termíne/. Nasledujúce dni sme strávili návštevami, stretnutiami s priateľmi, prechádzkami a prirodzenými metódami vyvolania pôrodu?. Piatkové vyšetrenie bolo v poriadku, nález priaznivý. V prípade žeby som neporodila v priebehu víkendu, v pondelok /utorok by hrozila indukcia pôrodu, a tomu som sa chcela vyhnúť. Samkovi sme rodičovsky dohovárali nech už príde, že ho veľmi ľúbime a tešíme sa naňho, ale zároveň mu nechávame priestor, lebo on vie najlepšie kedy a ako sa má narodiť. V piatok o 21hod. som sa, ale rozhodla pre koktejl s ricínovým olejom. Mala som silný vnútorný pocit, že bábätko je pripravené a týmto sa moje telo vyčistí a pošťuchne ho na svet. Niečo po 01:00 som sa zobudila na toaletu- ricín zabral?. Od 02:00 h. nastúpili pravidelné sťahy každých 10 minút. Ostávala som v posteli – v kľude si ich predýchavala, počúvala hypnopôrodné relaxácie. Zaspať sa už nedalo. Od 03:00h. sa mi nedalo ležať ani na boku ani nijak, potrebovala som chodiť, pri sťahu sa predkláňať. Niekoľkokrát som bola v horúcej sprche. Okolo 04:30 h. už každých 7 minút. Takmer pri každom sťahu som sedela na záchode. Na moje fučanie sa zobudil partner. Vstal, pustil hudbu, objímali sme sa a pri každom sťahu som sa predkláňala a musela sa o niečo opierať. Povedzme, že do tohto času by sa dalo hovoriť o postupne sa zintenzivňujúcich tlakoch. Bola som rozhodnutá ísť okolo 6 h. do pôrodnice, aby som bola prijatá mojou lekárkou Renátkou, ktorá mala do 07 h. službu. Pri prijme som bola otvorená na 2 cm. Skvelá vec je, že pôrodnica dáva možnosť vopred si spísať na predtlačený formulár anamnézu a všetky potrebné údaje k príjmu. Po príchode sme len odovzdali papiere a nikto ma nezaťažoval zbytočnými otázkami a keď nejaká doplnková bola -odpovedal partner. My so Samkom sme boli vo vlastnom svete /vo svojej bubline/ sústredení len na seba. Vstupný ako i nasledujúce kardiotokografické záznamy som prestála, prehúpala. Akú polohu pri zázname zvolím, bolo len na mne. Nasledoval klystýr. Presun na apartmán, kde som strávila asi hodinu v polohe ľadového medveďa, na štyroch alebo na záchode- tak mi bolo najlepšie. Nasledoval presun na pôrodnú sálu, kde som pri zastretých žaluziách a relaxačnej hudbe strávila dve hodiny v horúcom kúpeli. Nikto nás nevyrušoval, nechodil okolo. Medzi kontrakciami som ležala na chrbte- bolo to úžasné ako voda nadľahčovala telo. Ako náhle prišiel sťah musela som sa otočiť na štyry a prespievať si ho- áa..áa..áa. Nenapadlo by ma, že také zvuky budem niekedy vydávať. Partner mi púšťal na kríže horúcu vodu, a to bol skvelý uľavujúci prostriedok. Odpúšťal, pripúšťal vodu, podával vodu na pitie. Bez jeho spoločnosti, veľkej podpory a asistencie si to neviem predstaviť. Všetci traja sme boli naladení na jednej vlne.

Kríza- prvá a jediná nastala práve po vyšetrení okolo 1O hod. s oznámením, že som otvorená na 3-4 cm /a ja som očakávala viac/. Tu nastal moment, že som prikývla na aplikáciu Novalginu. Nebyť tejto jednej včeličky do zadku, ktorá je asi i tak pri pôrode len placebom, bol by môj pôrod úplne prirodzený. Hneď nato nasledoval monitoring, pri ktorom si Samko rozhodol schrupnúť a záznam nebol ideálny. Sledovala som monitor, budila drobca.. a začala nad sebou premýšľať ako nad pacientom /našťastie toto moje vykoľajenie trvalo chvíľu a podarilo sa mi vrátiť späť do,,bubliny,,/, a to najmä vďaka partnerovi- objal ma, chválil aká som statočná, pustil relaxácie. Úprimne teraz som už pri kontrakciách nevnímala nič a už absolútne nie hlas z mp3. Lenže práve vďaka niekoľkomesačnému tréningu to bolo kdesi hlboko v mozgu, a tam to znelo. Vaňu som vymenila za fit loptu pod horúcou sprchou.. pár pohopsnutí a prišla šupa –bolesť, ktorá ma z fit lopty zrazila na kolená. Pocítila som ako sa posunula hlavička za súčasného lupnutia /ako keď si pukám prsty/. Zavolali sme sestru, vyšetrila, bolo to zrazu 6 cm, odtečená plodová voda. Sťahy sa mnohonásobne zintenzívnili, začínali tlaky na konečník, najlepšia poloha bola jednoznačne sedieť na záchode. Krátko nato 8 cm až lem. Hlavička stále viac tlačila a paradoxne práve tie obrovské tlaky a bolesti, ktoré znamenali, že sa blíži finále mi dodali novú energiu. Už nebola únava, ani teplo, zima, nič..už len obrovské odhodlanie, že keď sme to dotiahli až sem, tak teraz všetkým ukážeme ako sa rodia krásne bábätká. A začali sme skúšať polohy, v ktorých by som mohla rodiť. Pôrodná asistentka navrhla nech skúsim klasicky polosed na pôrodnom kresle, čo nato moje telo. Čo nato telo- to som nevedela, ale hlava bola jednoznačne nastavená, že takto v žiadnom- jedine, ak v nevyhnutnom prípade. Ale skúsila som- jeden sťah a razom som bola na štyroch. Nasledujúce už i s pritláčaním som strávila na kresle otočená na predkoleniach, lakťami a hlavou opretá o opierku. Bolo to oveľa prirodzenejšie, ale po pár minútach nastal diskomfort, a chcela som ísť na pôrodnú stoličku. Ešte som na nej nesedela a už som vedela, že to bude poloha v akej sa Samko narodí. Partner sedel za mnou, masíroval a tlačil mi do krížov. Medzi sťahmi som sa oňho doslova ovaľovala. A od tohto momentu som zužitkovala cvičenie s balónikom Aniball. Tlak mi bol známy, vedela som ako pritlačiť. Nahmatala som rukou prerezávajúcu sa hlavičku- neskutočný pocit. 6 hodín od príchodu do pôrodnice o 12:06 h. sa narodil náš anjelik?. Pôrodná asistentka mi podala to maličké mazľavučké a kričiace stvoreniatko. Pár minút sme ostávali spojení pupočnou šnúrou, kým ju ocko prestrihol. Nasledovala prvá spoločná rodinná foto, a potom so Samkom v náručí presun zo stoličky na pôrodné kreslo. Drobček mi spokojne ležkal na hrudníku, neplakal, a tak prebehla i jeho kontrola novorodeneckou sestričkou a ošetrenie pupočníka. Prvý pohľad z očí do očí sa nedá slovami opísať. Bola to nádherná, pre mňa priam mystická chvíľa. Myslím, že po polhodine prišla slabšia kontrakcia a s ňou pôrod placenty. To som už veľmi nevnímala, pretože sme sledovali tie prekrásne prirodzené deje ako si náš synček strká pästičky do úst a hľadá bradavku, vyplazuje jazýček.. Po priložení k prsníku energicky sal s prestávkami takmer celé dve hodiny. Po dvoch hodinách si Samka zobral ocko a išli sa spoločne poumývať, odvážiť, odmerať. Ja som /na moje počudovanie / bez problémov vstala, osprchovala sa. Zvládli sme to bez nástrihu a dokonca bez akéhokoľvek poranenia. Jednoznačne za to vďačím masážam hrádze, cvičeniam s aniball, pôrodnej stoličke so šikovnými a trpezlivými rukami pôrodnej asistentky Jiřky. Plná endorfínov som si na izbe vybalila pár vecí, a to už prišli za mnou i moje lásky.. a odvtedy sme boli stále spolu… Domov sme išli tretí popôrodný deň s úžasnými pocitmi.

Nie každá žena môže, chce a dokáže porodiť prirodzene. No pre nás to bola, tá najsprávnejšia cesta. Pôrod ako i 3 dni na oddelení boli pre nás nádherné a posilňujúce chvíle. Vďačím za to mnohým ľuďom, okolnostiam, ale bezpochyby i mojej príprave, ktorú zahŕňal okrem iného i hypnopôrod.

Monika, Marek a Samko

Moc díky! Krásné

Odpovědět na tento příspěvek

Krása?

Odpovědět na tento příspěvek

Odpovědet na tento příspěvek

Tento web používá cookies a další sledovací technologie rozlišovat mezi jednotlivými počítači, nastavení individuální služby, analytické a statistické účely a přizpůsobení obsahu a reklamy. Tato stránka může obsahovat také soubory cookie třetích stran. Pokud budete nadále používat stránky, předpokládáme, odpovídá aktuální nastavení, ale lze je kdykoli změnit. Další informace zde: Ochrana soukromí